Jednoduchá projektová pamäť: začnite jedným súborom

Praktický návod, štruktúra a prompt pre PROJECT_MEMORY.md, podľa ktorého sa v projekte zorientuje človek aj ďalší AI nástroj.

Keď som začala pri práci striedať Codex, Claude Code a ďalšie AI nástroje, každý mi pomáhal s inou časťou projektu.

Problém sa ukázal pri návrate. Časť aktuálneho stavu bola v projektových súboroch, časť v chate s Codexom, ďalšia v Claude Code. Niektoré dôvody rozhodnutí som mala iba v hlave.

K samotnej práci sa tak pridala ďalšia úloha: znovu poskladať kontext.

Začala som preto dôležité informácie ukladať priamo pri projekte v podobe, ktorú dokážem prečítať ja aj ďalší AI nástroj. Tento súbor označujem ako PROJECT_MEMORY.md.

Čo má projektová pamäť uchovať

Projektová pamäť nie je archív všetkého, čo sa pri projekte stalo. Má obsahovať iba kontext potrebný na pokračovanie:

1. Aktuálny stav – čo dnes platí a ktorá verzia je aktuálna.
2. Dokončené výstupy – čo sa reálne skončilo a aký dôkaz to potvrdzuje.
3. Rozhodnutia – ktoré smerovanie už bolo potvrdené.
4. Otvorené otázky – čo stále nemá odpoveď alebo potrebuje človeka.
5. Ďalší krok a hranice – kde pokračovať a čo sa nemá meniť bez potvrdenia.

Pomáha mi jedna kontrolná otázka:

Ak dnes zatvorím všetky AI chaty, zostane pri projekte dosť informácií na to, aby som zajtra vedela pokračovať bez rekonštruovania predchádzajúcich konverzácií?

Ak odpoveď znie nie, časť projektovej pamäte pravdepodobne žije iba v chatoch.

Vytvorte prvý PROJECT_MEMORY.md

Vyberte si jeden aktívny projekt, ku ktorému sa pravidelne vraciate. V jeho hlavnom priečinku vytvorte súbor s touto jednoduchou štruktúrou:

# Project Memory

Last updated:
[DATE]

## Cieľ projektu

Čo projekt rieši a aký výsledok má vzniknúť.

## Aktuálny stav

Kde sa projekt nachádza teraz.

## Dokončené

Čo sa reálne dokončilo a čím je to potvrdené.

## Rozpracované

Na čom sa práve pracuje.

## Najbližší krok

Jeden konkrétny krok, ktorým má práca pokračovať.

## Dôležité rozhodnutia

Rozhodnutia, ktoré sa nemajú automaticky otvárať od začiatku.

## Otvorené otázky

Čo ešte nemá potvrdenú odpoveď.

## Hranice

Čo sa nemá meniť bez potvrdenia človeka.

## Relevantné zdroje

Súbory, commity alebo dokumenty, z ktorých stav vychádza.

Nechajte AI pripraviť návrh

Ak Codex alebo Claude Code vidí projektové súbory, prvú verziu nemusíte písať ručne.

Prejdi dostupné projektové súbory a priprav návrh PROJECT_MEMORY.md.

Zachyť iba informácie potrebné na pokračovanie v práci:
- cieľ a aktuálny stav,
- dokončené a rozpracované veci,
- najbližší krok,
- potvrdené rozhodnutia,
- otvorené otázky a hranice,
- zdroje, z ktorých stav vychádza.

Odlišuj potvrdený stav, vlastnú interpretáciu a nový návrh.
Nevymýšľaj chýbajúce informácie.
Ak si zdroje odporujú, označ to ako TREBA POTVRDIŤ.

Najprv mi ukáž návrh. Súbor neupravuj, kým ho nepotvrdím.

Výstup prejdite ako pracovný návrh. AI môže správne zachytiť technický stav, ale nemusí poznať rozhodnutie zo stretnutia alebo dôvod, prečo ste niektorú cestu zavrhli.

Pri kontrole si overte:

• či je aktuálny stav naozaj aktuálny,
• či sú dokončené veci podložené konkrétnym výsledkom,
• či AI nezamenila vlastný návrh s potvrdeným rozhodnutím,
• či nechýba informácia, ktorá existuje iba vo vašej hlave alebo v chate,
• či je ďalší krok zrozumiteľný aj človeku, ktorý pri projekte nebol.

Otestujte odovzdanie medzi dvomi nástrojmi

Ak na projekte pracoval Codex, otvorte ho napríklad v Claude Code. Novému nástroju nedávajte celý prepis predchádzajúceho chatu.

Nechajte ho najprv prečítať PROJECT_MEMORY.md a relevantné súbory. Požiadajte ho, aby pomenoval cieľ, aktuálny stav, rozpracovanú prácu, ďalší krok a miesta, ktoré treba potvrdiť. Zatiaľ mu nedovoľte nič meniť.

Potom jeho pochopenie porovnajte s tým, čo o projekte viete vy.

Ak správne rozumie stavu a dokáže pomenovať ďalší krok bez dlhého vysvetľovania, projektová pamäť začína fungovať. Ak sa stratí, uvidíte, aký kontext dnes pri projekte chýba.

Aktualizujte pamäť po práci

Projektová pamäť stratí hodnotu, keď zostane neaktuálna. Na konci pracovnej session preto nechávam AI pripraviť návrh zmeny.

Mala by skontrolovať upravené súbory, vykonané testy, aktuálny PROJECT_MEMORY.md a rozhodnutia potvrdené počas práce. Potom navrhne, čo sa zmenilo v stave, čo sa dokončilo, čo zostáva otvorené a aký je ďalší krok.

Existujúce rozhodnutia ani otvorené otázky nemaže bez vysvetlenia. Najprv ukáže návrh. Platný súbor upraví človek až po kontrole.

Čo do projektovej pamäte neukladať

Projektová pamäť sa môže rýchlo zmeniť na ďalší dlhý dokument. Preto do nej neukladám:

• celé prepisy chatov,
• každú skúšanú alternatívu,
• technické detaily, ktoré už spoľahlivo existujú v kóde,
• informácie, ktoré nepomáhajú pri ďalšom kroku.

Najväčšiu hodnotu má kontext, ktorý sa nedá bezpečne odvodiť zo samotných súborov: prečo sme sa rozhodli určitým spôsobom, čo sme odložili, čo zostáva otvorené a kde má práca pokračovať.

Čo má ukázať prvý týždeň

Po niekoľkých pracovných session si všimnite:

• či stále musíte novému nástroju vysvetľovať celý projekt,
• či dokáže pomenovať aktuálny stav a ďalší krok,
• či rešpektuje rozhodnutia, ktoré už boli urobené,
• či nejasnosti zostávajú viditeľné ako nejasnosti.

Toto je prvý test. Automatizáciu zatiaľ nepotrebujete.

Keď projektová pamäť funguje v jednom projekte, môžete rovnaký princíp rozšíriť na ďalšie. Pokročilý článok ukazuje, ako som nad viacerými projektmi vytvorila spoločný rozhodovací pohľad a read-only dashboard. Obsahuje aj brief pre Codex alebo Claude na návrh vlastnej verzie.