Ako ľudia v Česku používajú AI v práci: AI Pulse Česko 2026

Na Meetupe #2 priniesli Barbora Procházková, Zuzana Andělová a Simona Benešová výsledky AI Pulse Česko 2026. Prieskum sa na AI pozerá očami ľudí, ktorí ju používajú v každodennej práci: ako často, kde im pomáha, čo im bráni a čo sa deje s časom, ktorý vďaka nej ušetria.

Čo AI Pulse mapoval

Vieme, koľko firiem AI zavádza. Menej vieme o tom, čo AI mení samotným ľuďom. AI Pulse sa preto nepýta firiem, ale ľudí: komu AI šetrí čas, ako ju reálne používajú a kto môže zostať pozadu. Autorky to opisujú ako pohľad pod povrch adopcie – na rozdiel medzi „mať AI k dispozícii“ a „používať ju zmysluplne“.

Prieskum pripravila pracovná skupina Moderní trh práce pod platformou Inspire & Impact Network ↗. Autorkami sú Barbora Procházková, Zuzana Andělová, Alena Sochorová, Simona Benešová, Aneta Hochel a Lucie Bášová. Vznikol s podporou ČAUI a Women in AI Prague.

Ako často AI používame

Prístup k AI už ľudí príliš neodlišuje. Väčšina respondentov ju v práci používa pravidelne.

Zdroj: AI Pulse Česko 2026, Inspire & Impact Network, 2026. Úspora času je odhad respondentov v pásmach.

Zaujímavé je, čo rozhoduje menej, než by sa čakalo: vek. Podiel ľudí, ktorí AI používajú aspoň raz týždenne, sa medzi vekovými skupinami líši len málo.

Autorky z toho vyvodzujú, že rozdiely v používaní AI súvisia skôr s autonómiou a pracovným prostredím než s vekom. Pre firmy a HR z toho vyplýva odporúčanie nesegmentovať vzdelávanie podľa veku, ale podľa rolí, podmienok a konkrétnych bariér.

Kde AI reálne šetrí čas

Spolu respondenti podľa vlastného odhadu ušetria vďaka AI 1 807 hodín týždenne. Medián sú 3 hodiny na osobu (n = 548). Úspora však nie je rozložená rovnomerne. Najviac sa líši podľa typu práce.

Najvyšší výnos majú podľa autoriek roly s uzavretým textovým alebo technickým výstupom a s voľnosťou prácu prestavať. Najnižší roly zviazané procesom a schvaľovaním. Dobre to ukazuje porovnanie dvoch príbuzných profesií: koučky, kouči, mentorky a mentori používajú AI denne v 8 z 12 prípadov, učiteľky a učitelia v 2 z 11. Jedni si sami určujú nástroje, čas aj rozpočet, druhí nie.

Vysvetlenie cez autonómiu je interpretácia autorského tímu, nie preukázaná príčina.

Čo stojí v ceste adopcii

Aspoň jednu bariéru uvádza 63 % ľudí z prieskumu. Najčastejšie obavy o dáta (26 %), čas na učenie (26 %) a chýbajúce pravidlá (15 %). Autorky zdôrazňujú, že bariéry nie sú vlastnosť ľudí, ale diagnostika prostredia.

Najsilnejšie číslo celého bloku ukazuje, čo sa stane, keď sa bariéry sčítajú:

Zo 40 ľudí s tromi a viac bariérami nešetrí viac ako 5 hodín týždenne nikto. Bariéry navyše chodia vo dvojiciach. Autorky opisujú tri najčastejšie kombinácie a ku každej navrhujú zásah:

Kde sa zmena zasekáva

Autorky opisujú „adopčný sendvič“: firmy zavádzajú AI cez vrstvu, ktorej samy nedali podmienky.

• Generálne riaditeľky a riaditelia: podporu postrádajú 2 z 28, AI denne používa 75 %.
• Vedúci tímov, manažérky a manažéri: podporu postráda 16 z 38, AI denne používa 49 %, pravidlá chýbajú 24 %.
• Majiteľky a majitelia: chýbajúce pravidlá uvádzajú len 4 % – pravidlá si určujú sami.

Stredný manažment má zmenu prenášať do tímov, ale chýba mu čas, mandát, pravidlá aj podpora. Autorky to vnímajú ako najúčinnejšie miesto zásahu – a výslovne dodávajú, že to neznamená, že manažéri sú problém. Veľkosť firmy prieskum nezisťoval.

Ambasádorky a ambasádori fungujú, len nemajú čas

Za ambasádorku či ambasádora alebo lídra zavádzania AI sa označilo 87 zo 472 ľudí (18 %). V porovnaní so zvyškom vzorky používajú AI denne častejšie (77 % oproti 52 %) a viac z nich šetrí cez 5 hodín týždenne (31 % oproti 19 %). Zároveň 31 % z nich hovorí, že nemá čas sa učiť, a 28 z 87 má obavy o firemné dáta. Najviac ich je medzi IT manažérkami a manažérmi, CEO a v HR vedení – teda hore. V obchode, administratíve, vzdelávaní a PR ich je málo alebo žiadni, presne tam, kde je adopcia najpomalšia.

Zdroj: AI Pulse Česko 2026, Inspire & Impact Network, 2026. Porovnanie so zvyškom vzorky dopočítal autorský tím zo surových dát; podiely pri skupinách s menej ako 20 ľuďmi sú orientačné.

Čo s ušetreným časom?

Keď nám AI časť času naozaj vráti, ďalšia otázka je, čo s ním urobíme. Ďalšia úloha? Lepšia práca? Učenie? Alebo naozaj voľnejšia kapacita?

Autorky upozorňujú, že sa na to zatiaľ nikto nepýta. Vo voľných odpovediach čítajú dve veci naraz: úľavu – a zhusťovanie práce. 25 voľných odpovedí hovorí o nutnosti overovať výstupy a kriticky myslieť, 10 o zahltení a vyššej náročnosti.

„AI mi šetří čas, ale také mi komplikuje práci a dělá ji náročnější.“
Respondentka AI Pulse Česko 2026

Autorský tím ponúka štyri cesty, kam môže uvoľnený čas ísť:

Hodiny sú odhad zo stredov pásiem; autorky ich neprepočítavajú na úväzky ani peniaze. Kategorizácia voľných odpovedí, štyri cesty aj „zhusťovanie práce“ sú interpretácie autorského tímu.

A čo k dátam pridali ženy v miestnosti?

V menších skupinkách sme sa rozprávali o štyroch otázkach, ktoré nám autorky prieskumu nechali:

1. Kde sa vzdelávate v AI?
2. Ako využívate čas, ktorý vám AI ušetrí?
3. Čo by ste odporučili firmám?
4. Prináša vám používanie AI v práci aj niečo negatívne?

V každej skupinke si niekto robil poznámky. Z nich sme poskladali, o čom sa rozprávalo.

Kde sa o AI učíme

Väčšina z nás sa učí hlavne tak, že AI skúša. Pokus, omyl, ďalší pokus. Viaceré sa o AI učia priamo s AI. K tomu workshopy, webináre a kurzy (často padlo Czechitas), newslettery a ľudia, ktorých sledujeme na sociálnych sieťach.

Veľa sa učíme aj od iných: od kolegýň a kolegov, v komunitách, na meetupoch, vo WhatsApp skupinách, niekedy aj doma. Firemné vzdelávanie sa v rozhovoroch objavovalo skôr výnimočne.

Chýba nám najmä niekto, kto ukáže smer, a príklady, ako AI použiť práve v našej pozícii.

Čo robíme s ušetreným časom

Najčastejšia odpoveď bola úprimná: robíme viac práce. Stihneme viac úloh, to-do list sa skracuje rýchlejšie a pribúdajú nové oblasti, ktoré zrazu zvládneme.

Časť času ide do učenia. Je viac priestoru pýtať sa, prečo a ako niečo funguje, a nielen úlohu odovzdať. A niektoré si časť času berú späť pre seba: obed v pokoji, kávu, koníčky.

„Na jednu stranu toho víc stihnu a to-do list mi rychleji ubývá. Na druhou ale mohu jít a udělat si oběd, kávu.“

Čo by sme odporučili firmám

Tu bola zhoda najväčšia: ľudia a zdieľanie. Ambasádorky a ambasádori, podporná skupina kolegov, vzájomné učenie, mentoring. Ukazovať obyčajné príklady z praxe, nemusí ísť o nič zložité.

Za zmenou má stáť vedenie a dať jej čas, zdroje a mandát. A firma má počítať s tým, že niekto chce priestor experimentovať a niekto potrebuje ísť krok za krokom.

„Nemusí jít ani o nic složitého, ale ukázky, co jde s AI dělat.“

Čo je na tom ťažké

Negatívne stránky pomenovala takmer každá skupinka. Najviac sa hovorilo o tlaku na výkon a strachu, že nám ujde vlak. O zahltení a roztrieštenej pozornosti. O frustrácii, keď to nefunguje a skúšanie zaberie viac času, než ušetrí. O zodpovednosti za výstupy, ktoré nie sú celkom naše, a o tom, že pri AI treba byť stále v strehu.

Viackrát sa objavil aj tichší pocit: že nás AI robí lenivejšími premýšľať.

Čo sme si z toho odniesli

Rozhovory v miestnosti sa s číslami AI Pulse dosť zhodovali. Keď o ušetrenom čase nikto nerozhodne, zmení sa na ďalšiu prácu. To je presne „väčší objem“, o ktorom hovorili autorky. A keď sme mali poradiť firmám, nežiadali sme ďalšie nástroje, ale ľudí: niekoho, kto ukáže príklad, a čas učiť sa spolu.

Čo si z toho odniesť

Autorky blok uzavreli jednou vetou: rozdiel medzi „používam AI“ a „AI mi naozaj pomáha“ nerobí nástroj ani talent. Robia ho podmienky – a tie má firma v rukách. Ako prvé kroky navrhujú mandát pre manažérky a manažérov, pravidlá na jednu stranu, jeden tímový proces za 30 dní, čas pre ambasádorky a ambasádorov a merať prínos, nie licencie.